Transparentná ťažba v bratislavských lesoch sa mestu nepáči

Autor: Matej Dobšovič | 20.7.2015 o 12:35 | Karma článku: 14,31 | Prečítané:  4173x

V štáte, kde najväčšie pokroky prináša zverejňovanie zmlúv, infozákon a kde sa všetci fotia v bielych košeliach, sa Bratislava uspokojila s iba formálnym zverejňovaním ťažby v lesoparku. Myslíte si, že by to tak malo zostať?

Bývam v Bratislave, v Krasňanoch, na sídlisku rovno pod kopcom. A mám ten kopec – Malé Karpaty – veľmi rád. V marci minulý rok som sa s kočíkom predieral týmto blatkom. 

Nestál som tam sám, po členky v bahne, či s bicyklom na chrbte sa nás tadiaľ predierali desiatky. Hundrali. Tak ako ja v našom lese už veľa krát.

Písal som teda zodpovedným, a oni ma ignorovali. Vraj to nie je také zlé ako na fotkách, vraj ťažia, aby les bol pekný, nákladiaky sa po lesných cestičkách preháňajú len v našich snoch a streľba poľovníkov v lese plnom ľudí sa nám iba marí. Všetko je to vlastne výmysel.

Zistil som, že nie som sám kto sa pýta, ale stále je nás málo. Tak sme sa šli spýtať ľudí von. Zozbierali sme ďalšie fotky, aj pekné, ale aj také, aké v lese vidieť nechceme. A vystavili sme ich priamo v lesoparku. Ľudia sa pristavovali a súhlasili. „Tiež to poznáme. A nechceme to takto.

Keď prišiel riaditeľ Mestských lesov a začal nás presviedčať o tom, že všetko je v poriadku, okoloidúci turisti ho vysmiali. Silácke reči ukončil útekom do auta. A my sme zrazu cítili, že Bratislavčania chcú chrániť svoj les.

 

Pred voľbami

Ľudia sa chceli podpísať pod naše požiadavky, a ja ani neviem ako, stal som sa nachvíľu aktivistom. Vo fax-copy sme namnožili farebné lístočky, a verte, boli ich stovky a stovky. Bratislavčania sa k nám pridávali, pomáhali, posťažovali sa, starší si pospomínali, a všetci sme si držali palce. Ich odkazy sme priniesli na zastupiteľstvo aj s požiadavkami na zmenu, zatiaľ čo naši kamaráti trávili hodiny a hodiny s poslancami Bratislavy, aby ich presvedčili, že Bratislavčania nechcú využívať svoje lesy hospodársky, ale na rekreáciu. Že v nich chcú ticho, aby sa mohli bicyklovať, behať, opekať a prechádzať sa.

Vyšlo to. Primaciálny palác sa zaplnil návštevníkmi lesoparku a mesto rozhodlo, že ťažba klesne na jednu tretinu, na Železnej studienke nebudú stavať viladomy, vo vybraných oblastiach plných turistov zakážu poľovať a – a ťažba bude transparentná.

 

Po voľbách

Nuž a máme po voľbách. Na Železnej studienke sa už začína pracovať na novom územnom pláne, takže stavať by sa nemalo nič, čo Bratislavčania nebudú akceptovať ako prínosné. Ťažba klesla na tretinu a v nasledujúcich dňoch uvidíme, či mesto dodrží slovo a udrží ju takú ďalších 10 rokov. Neverím, že tento záväzok mesto obíde, alebo poruší, veď predkladateľom návrhu bol aj súčasný primátor Nesrovnal.

 

A čo tá transparentnosť?

V prvom rade chcem povedať, že Mestské lesy výrazne zlepšili komunikáciu s verejnosťou a dnes nie je problém zúčastniť sa aj na vyznačovaní ťažby. Našim cieľom bolo však aj to, aby sa ľudia vedeli tým územiam vyhnúť, lebo po prechádzke v blatku nikto netúži. Výhoda pre Mestské lesy je zjavná – verejnosť ich nebude bombardovať otázkami prečo sa tu ťaží.

Lesy to urobili takto: na svoju stránku zavesili takúto porastovú mapu, v ktorej má nelesník problém nájsť aj Železnú studienku a na Facebooku potom napíšu: 

Hlavu hore, vravím si, povinnosť si splnili viac menej formálne, ale stále lepšie, ako keby spustili obstarávanie na nejaký softvér za pol milióna, ktorý nám to ukáže na mape. 

 

Na mape!

Áno, na mape. To by bola paráda. Ale bez peňazí? Tak som šiel na stránku www.turistickamapa.sk a napísal som im mail. Vraj, či by nám s tým nepomohli. Zadarmo. Úprimne, ja som vlastne ani nečakal odpoveď.

Odpoveď som ale dostal, a tak som začal po nociach ručne prekresľovať každý z tých stoviek lesných dielcov, aby sa dal zobraziť na obyčajnej turistickej mape, ktorú pozná každý. Dobre sa v nej orientuje, sú tam značky, odpočívadlá a z anonymného „dielca 980“ sa zrazu stal lesík pri Druhom rybníku (zelenou zvýraznené územie na obrázku nižšie).

 

Dnes si teda už aj vy viete pozrieť, v ktorých častiach lesoparku je tento rok povolená ťažba. Stačí keď pôjdete na www.turistickamapa.sk , nazoomujete si na bratislavské lesy, kliknete na tlačidlo „Nastavenie mapy“ v pravom hornom rohu a zaškrtnete voľbu „Ťažba v BA lesoparku“. Nad mapou sa vám ukážu okraje lesných dielcov a tie označené hnedou farbou sú dielce, kde je tento rok plánovaná ťažba. Keď si teda kliknem na „dielec 980“ v pravom rohu zistíte že tam bola povolená ťažba 430 kubíkov.

 

Bratislava ako príklad transparentnej správy lesov. Možno raz..

Už tomu chýbal len malý detail – zobraziť nie len informáciu o tom, kde sa bude ťažiť tento rok, ale aj to, kde sa ťaží teraz. Čiže namiesto anonymného dielca 980 z Facebooku zobraziť na konkrétnom mieste na mape výkričník práve v dobe, kedy ťažba prebieha. Jednoducho preto, aby sme si nenaplánovali opekanie špekáčiku s kamošmi na mieste, kde budú hučať motorové píly a preháňať sa vetriesky. Poprosili sme teda riaditeľa Mestských lesov, aby nám dodávali tieto informácie priamo do systému, alebo nám aspoň poslali email vždy, keď informácie o ťažbe zavesia na Facebook. Nevyšlo.

Bavíme sa pritom o jednom emaily raz za 2 až 4 týždne. Byť riaditeľom jasám. Dostal som zadarmo nástroj, ktorý zníži strety turistov s ťažobnými mechanizmami a tým sa zníži počet sťažností, nič neplatím, všetko za mňa robí „niekto“. Darmo, riaditeľ Mestských lesov to odmietol.

Dúfal som, že ma mesto podrží, ale v duchu „sťahujte si to z Facebooku“ sa vraj vyjadril aj primátor Nesrovnal. V štáte, kde najväčšie pokroky prináša zverejňovanie zmlúv, infozákon a kde sa všetci fotia v bielych košeliach, sa uspokojíme s číslom dielca. Lebo email vyžaduje energiu navyše a vraj „potom môže hocikto pýtať hocičo.“

 

Znechutený nie som, prekvapený áno..

Chcel by som, aby sa týmto spôsobom v budúcnosti zverejňovala ťažba vo všetkých lesoch vlastnených verejnosťou. Štátnych, mestských, obecných. Čaká nás boj s úradmi, na konci ktorého budú všetky tieto údaje dostupné v otvorenej forme hocikomu, kto ich chce zverejňovať, využívať ich na vedeckú, ochranársku či rekreačno-rozvojovú činnosť. Mne zatiaľ nezostáva nič iné, než každý deň otvárať Facebookovú stránku Mestských lesov, aby som sa uistil, že ťažba bude zverejnená zrozumiteľne. Len mi je trošku smutno na duši z toho, že Bratislava šancu stať sa príkladom v transparentnosti ťažby vo verejných lesoch, napriek všetkým ostatným pokrokom, neuchopila.

A čo si myslíte vy? Mala by byť mestská organizácia schopná ten jeden mail mesačne poslať?

 

 

Zdroje:

Ročný objem ťažby vychádza z mnou zdigitalizovaných záznamov o ťažbe v predchádzajúcom decéniu. Papierovú formu poskytla organizácia MLBA na základe infozákona. V prípade že má o digitalizovanú formu niekto záujem ozvite sa mi.

Vyjadrenie riaditeľa MLBA p. Vladimíra Kutku „Aby to bolo únosné pre lesopark, tak by bolo ideálne ťažiť ročne asi len 5000 kubíkov dreva. To by bolo optimálne pre les, aby nemal charakter hospodárskeho, ale rekreačného lesa“ bolo uverejnené v rozhovore pre Bratislavské noviny v roku 2012.

Fotografie zo zbierania podpisov pod naše požiadavky nafotila Viera Minarovičová.         

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?